AC Milan




Dnes je:
29. březen 2017

Nejbližší zápas:
2.4.2017, 15:00
Pescara - AC Milan






Galerie hvězd:
G. Nordahl
G. Rivera
F. Baresi
Van Basten
R. Donadoni
A. Sacchi
Leonardo
R. Gullit
F. Rijkaard
C. Ancelotti
D. Savicevic
G. Weah
P. Maldini
A. Costacurta




Bannery:



Kaka Poland

marcovanbaste
acmilan.wu

Fotbal živě
Výsledky
Fotbal




Paolo Maldini
Narozen
  1. 26.6.1968 Miláno
Pozice
  1. obránce (difensore)
Premiéra v AC Milan
  1. 20.1.1985 Udinese - Milan 1:1
Premiéra v serii A
  1. 20.1.1985 Udinese - Milan 1:1


SezónaMužstvoZápasůGólů
1984/1985AC Milan10
1985/1986AC Milan270
1986/1987AC Milan291
1987/1988AC Milan262
1988/1989AC Milan260
1989/1990AC Milan301
1990/1991AC Milan264
1991/1992AC Milan313
1992/1993AC Milan312
1993/1994AC Milan301
1994/1995AC Milan292
1995/1996AC Milan303
1996/1997AC Milan261
1997/1998AC Milan300
1998/1999AC Milan311
1999/2000AC Milan271
2000/2001AC Milan311
2001/2002AC Milan150
2002/2003AC Milan292
2003/2004AC Milan300
2004/2005AC Milan330
2005/2006AC Milan142
2006/2007AC Milan181
2007/2008AC Milan171
2008/2009AC Milan300

Kariéra v kostce
Narodiť sa so známym futbalovým menom býva väčšinou ťažké, inak tomu nebolo ani v prípade Paola . Jeho otec bol predsa Cesare, kapitán Milána, ktorý v roku 1963 vo Wembley zdvihol nad hlavu Pohár Majstrov , keď AC porazilo Benfiku na čele s mýtickým Eusébiom . Paolo sa narodil v roku 1968, rok po tom čo jeho otec ukončil hráčsku kariéru. Síce vedel že jeho otec bol slávnym hráčom AC, v detstve však veľmi obdivoval hráča Juventusu Bonipertiho a tak fandil klubu z Turína . Toto ho našťastie čoskoro prešlo, keď vo veku desiatich rokov uspel na testoch pre vstup medzi mládež AC, kam ho zobral otec. Malý Paolo dostal dres AC a do červenočiernych farieb sa hneď zaľúbil. Jeho brat sa futbalu profesionálne nevenoval a tak v rodinnej tradícii pokračoval on . V juniorke Milána sa okrem ďalších chlapcov po prvýkrát zvítal aj so svojim budúcim dlhoročným spoluhráčom Alessandrom Costacurtom . Vytvorili dobrú partiu a podarilo sa im aj vyhrať taliansky pohár medzi dorastencami . Tréneri v AC rýchlo spozorovali , že Paolo nie je iba syn slávneho otca , ale je to hráč s obrovským talentom a preto jeho prechod do A mužstva bol len otázkou času .

Premiéru v Serii A absolvoval ako 16 ročný pod vedením trénera Liedholma v sezóne 1984-85 . Počas zápasu v Udine 20 januára sa zranil Sergio Battistini , a tréner nečakane poslal na ihrisko hráča s číslom 14, Maldiniho. Paolo ani nemal prichystané kopačky vhodné na takmer zamrznutý terén, preto si ich musel narýchlo požičať od spoluhráča z lavičky . Tie však boli o niečo menšie ako by bolo treba, a tak to bola pre Paola aj mierne bolestivá premiéra . Na zvyšok sezóny sa vrátil naspäť do dorastu , ale v tej nasledujúcej už bol stabilným členom kádra rossoneri . V dobe príchodu Paola do prvého mužstva to ešte nebolo Miláno úspechov ktoré prišli v Berlusconiho ére, v tomto období to bolo skôr mužstvo zo stredu tabuľky . Ale už vtedy boli v mužstve hráči ako Baresi, Tassotti, Evani, Filippo Galli ktorí sa snažili trénovať viac ako ostatní a Paolo sa mohol od nich učiť . Pre svoju obranu v zložení Maldini, Baresi, Tassotti a F. Galli vytvoril tréner Liedholm raz týždenne aj jeden špecifický tréning . Spomínaná štvorica a brankár mali za úlohu počas 20 minút neinkasovať gól , keď proti nim stáli 10 hráči dorastu AC, ktorý vtedy trénoval Fabio Capello . Pri kvalite uvedenej štvorice nie je prekvapením , že stav 0-0 sa im veľakrát podarilo ubrániť . Paolo už v mladom veku okrem futbalovej elegancie preukazoval aj obrovský zmysel pre taktiku .

Prvý gol v Serii A strelil v sezóne 1986-87 v Come , v drese s číslom 6 , pretože také mu ako ľavému obrancovi vtedy pridelil mister Liedholm . V tej istej sezóne debutoval aj v talianskej reprezentácii do 21 rokov, ktorú s úspechmi viedol jeho otec Cesare . V tomto kroku videli mnohí len protekciu pre Paola , pravda je však taká že Paola do kádra zaradili na výslovné želanie trénera seniorskej reprezentácie Enza Bearzota . Počas 2 rokov v nej odohral 12 zápasov a podarilo sa mu v nich streliť na obrancu vysoký počet 5 gólov. Mužstvo Milána sa medzitým postupne zlepšovalo, v Serii A sa umiestňovalo na priečkach ktoré zaručovali štart v pohári UEFA a hráči sa zoznámili s futbalovou Európou . Klub sa však nachádzal v značných ekonomických ťažkostiach a nebol ďaleko od bankrotu. Situáciu zachránil ambiciózny milánsky podnikateľ Silvio Berlusconi keď klub odkúpil a uhradil všetky dlhy . Hneď aj začal s realizáciou svojho plánu vybudovať hviezdne mužstvo a Paolovi pribudli noví spoluhráči ako Donadoni a Massaro. Po prestavbovom období sa v lete 1987 stal trénerom Arrigo Sacchi . Berlusconi ešte viac otvoril mešec s peniazmi, z Ríma prestúpil do Milána záložník Ancelotti a z Holandska “ prikvitli “ zatiaľ dva tulipány - Gullit a Van Basten . Do mužstva sa navyše po ročnom hosťovaní v Monze vrátil Costacurta . Sacchiho “ čertovský “ futbalový stroj sa mohol rozbehnúť . Novovytvorená obrana v zložení Maldini, Baresi, Costacurta, Tassotti sa stala pevnou ako betón a bola základom budúcich úspechov .Je považovaná za ak nie úplne najlepšiu , tak určite jednu z najlepších v celej histórii futbalu . Úvod do sezóny 1987-88 bol síce pomalší, potom však mužstvo preplo na vyšší rýchlostný stupeň a tak na jar mohol Paolo oslavovať so spoluhráčmi svoj prvý veľký titul – talianske Scudetto . Krátko nato pribudlo aj víťazstvo v talianskom Superpohári . Až týmto definitívne zavrel ústa svojim kritikom, ktorí ho doteraz zvykli označovať len za “ Cesareho syna “ .

V marci v tejto sezóne debutoval aj v seniorskej reprezentácii Talianska v priateľskom zápase s Juhosláviou . Dostal sa hneď aj do nominácie na ME 1988, na ktorých odohral 4 zápasy , Squadra Azzurra však skončila v semifinále . Obrana Talianska v tejto dobe odohrala mnoho zápasov v milánsko – interistickom zložení , keď Baresiho a Maldiniho doplnili Bergomi a Ferri .

Po sezóne prišiel do mužstva tretí z futbalových tulipánov – Frank Rijkaard a začala tým najslávnejšia éra Milána . 19. februára 1989 odohral Paolo zápas číslo 100 v Serii A . Čo sa vtedy považovalo za významný fakt, sa dnes javí len ako jeden z krokov na dlhej ceste. Obhajoba Scudetta sa síce nepodarila, ale tento fakt nemrzel takmer nikoho, pretože AC sa rozhodlo dobyť futbalovú Európu . Rossoneri v Pohári Majstrov postupne vyradili mužstvá Vitosha Sofia, Červená Hviezda Belehrad ,Werder Brémy a v semifinále čakal slávny Real Madrid . Po remíze v Španielsku sa s napätím očakávala odveta na San Sire . Žiadna dráma sa však nekonala , Maldinimu a jeho spoluhráčom z obrany sa podarilo na trávniku doslova vymazať útočné hviezdy Realu. A keďže rovnako excelentne zahrali aj ich spoluhráči v útoku, tentokrát “ modrý balet “ odchádzal z Milána s prehrou 5-0 . Hráči sa mohli chystať na barcelonské finále proti Steaue Bukurešť . To ešte hráči netušili že ho odohrajú v akoby domácom prostredí . Dlhým futbalovým pôstom vyhladovaných milánskych tifosi sa z celého Talianska vybralo do katalánskej metropoly vyše 80 000 , čo bol zrejme najväčší výjazd fanúšikov v histórii športu . S takou podporou , ale aj jednoznačnou prevahou, prišlo hladké víťazstvo 4-0 nad Steaou . V ten večer červenočierny Nou Camp bol svedkom prvého víťazstva Maldiniho v Pohári Majstrov. V decembri pribudli medzi úspechy aj Európsky Superpohár a o pár dní neskôr aj Interkontinentálny pohár, získaný v Tokyu v zápase proti Atleticu Mendellin . Nasledujúcu sezónu sa hráčom AC podaril unikátny kúsok, ked všetky tieto tri trofeje dokázali obhájiť . Sacchiho milánske pôsobenie sa skončilo v roku 1991 .

S príchodom Fabia Capella na lavičku AC sa začala ďalšia zlatá éra Milána a takisto aj Paola . V nasledujúcich piatich rokoch získali rossoneri taliansky titul hneď štyrikrát . Počas sezóny 1992-93 prišiel Paolov premiérový strelecký zápis aj v Európskych pohároch, keď po Van Bastenovom hlavičkovom priťuknutí skóroval práve na rozmočenom Tehelnom poli v zápase proti Slovanu Bratislava . V priebehu týchto rokov viacero strojcov predchádzajúcich úspechov ako boli Gullit, Rijkaard či Evani z mužstva odišlo, ďalší ako Ancelotti a Van Basten museli ukončiť kariéru . Paolo Maldini sa tak stal spolu s Francom Baresim novým lídrom mužstva . Takisto sa stal aj jedným zo základných pilierov talianskej reprezentácie , a v roku 1993 v zápase proti Mexiku , ktorý bol jeho zápasom s poradovým číslom 44, strelil aj svoj prvý reprezentačný gól . Túto úlohu potvrdil aj pri zisku svojho tretieho Pohára Majstrov v roku 1994 . Aténske finále proti Barcelone pritom musel Paolo odohrať núdzovo v strede obrany , keď kvoli kartám nemohli nastúpiť Baresi ani Costacurta . Tieto absencie na ihrisku však nebolo vidieť a AC deklasovalo Barcelonu 4-0 . Po krátkom oddychu Paolo spolu s reprezentačnými kolegami hneď letel na majstrovstvá sveta v USA. Taliansko to na nich dotiahlo až do finále , kde však podľahlo na pokutové kopy Brazílii. Paolo bol vyhlásený do najlepšej jedenástky turnaja, 32 rokov predtým sa táto pocta ušla aj jeho otcovi .

V nasledujúcej sezóne 1995-96 Paolo prekročil hranicu 300 odohratých zápasov v talianskej lige a vybojoval posledné scudetto v éra Fabia Capella . V mužstve nastala generačná výmena , prišli noví tréneri, nakupovali sa a zase predávali noví hráči . V strede tohto herného a aj výsledkového chaosu však Paolo stále zostával v Miláne ako základ mužstva . Milánu sa nedarilo a prišli 2 chudobné roky s umietnením len v strede tabuľky . V sezóne 97-98 prebral Paolo v Miláne po Francovi Baresim, ktorý končil s hráčskou kariérou, kapitánsku pásku . Bol to zvláštny okamih, pretože toto isté sa udialo pred 3 rokmi aj v talianskej reprezentácii, ked po nešťastnom finále MS 1994 takisto po Baresim zdedil reprezentačnú pásku Maldini . V tejto nešťastnej sezóne AC skončilo v lige až na 10. mieste a prehralo vo finale Coppa Italia s Laziom .

Návrat k lepším časom nastal v sezóne 1998-99 po príchode Alberta Zaccheroniho na lavičku Milána . Tento tréner preferoval rozostavenie s trojčlennou obranou , Paolo však mal stabilný post aj v novom systéme . V lige kraľovalo rímske Lazio, ktoré malo ešte vo februári na čele tabuľky 7 bodový náskok. . Práve Maldiniho gól v zápase proti Parme ( jeho 21. v Serii A ) odštartoval neuveriteľný milánsky finiš , keď Rossoneri zaznamenali v záverečných 7 kolách 7 víťazstiev , zosadili z čela Lazio a získali Scudetto, ktoré bolo zrejme najneočakávanejším v celej históriii Milána . Pre Paola to bol ligový triumf číslo 6 , ktorému špeciálnu príchuť ešte dodal fakt že prišiel v roku 1999, keď klub slávil storočnicu od svojho založenia .

Na ME 2000 Squadra Azzurra okrem elegantných dresov predviedla svetu aj rovnako elegantnú hru v obrane , najmä zásluhou trojice Cannavaro, Nesta, Maldini . Taliansko sa prebojovalo až do finále, kde však po predĺžení prehralo s Francúzskom a tak Paolovi znovu ušiel veľký triumf na reprezentačnej úrovni . 7. októbra 2000 odohral Maldini za reprezentáciu zápas číslo 113 a prekonal rekord Dina Zoffa , zhodou okolností sa tento zápas hral na jeho domovskom San Sire , kde dovtedy odohral v reprezentačnom drese len jediný zápas .

Meno Maldini bolo prítomné aj pri ďalšom senzačnom úspechu AC v nasledujúce sezóne , dokonca hneď dvakrát. Otec Cesare na lavičke ako tréner, syn Paolo na trávniku ako hráč boli pri tom keď Inter doma podľahol AC tenisovým výsledkom 0-6 . Nasledovali však pre talianov neúspešné ázijské MS 2002 kde vypadli v osemfinále s Južnou Kóreou . Po tomto turnaji sa Paolo rozhodol ukončit reprezentačnú kariéru a ďalej hrať len v drese rossoneri . Jeho bilancia v azúrovom drese je úctihodná – 126 a 7 gólov . 74 zápasov odohral dokonca s kapitánskou páskou .

Ďalšie úspešné obdobie začalo keď sa na trénerský post v AC dostal Paolov bývalý spoluhráč Carlo Ancelotti . V prvom roku to bolo síce iba semifinále pohára UEFA a štvrté miesto v Serii A . To však zaručilo tímu účasť v predkole Ligy Majstrov. Z neho sa dostal cez nepríjemne hryzúci Slovan Liberec do skupinovej fázy a odštartoval cestu za ziskom trofeje . V marci 2003 v zápase s Regginou oslávil Paolo jubilejný 500. zápas v talianskej lige . O dva mesiace neskôr po dramatickom finále LM proti Juventusu, ktoré sa rozhodlo až po strelách zo značky pokutového kopu, si mohol Paolo prvýkrát ako kapitán vychutnať triumf v Lige Majstrov . Takmer na deň presne po 40 rokoch kapitán s menom Maldini zdvíhal v drese AC trofej nad hlavu . Dokonca aj krajina finálového zápasu bola rovnaká , len teraz išlo o Manchester a nie Londýn . Po víťazstve v Lige Majstrov nasledoval o pár dní ďalší triumf v Coppa Italia proti AS Roma, a tak mohol Paolo na San Sire znovu oslavovať , tentokrát aj so svojim synom Christianom . Nasledoval ďalší krok podĺa osvedčeného milánskeho receptu, že triumf v LM si žiada aj víťazstvo v Európskom Superpohári, a tak po víťazstve proti Portu mohol Paolo dvíhať nad hlavu ďalšiu trofej . V nasledujúcej sezóne vybojoval Paolo milánske Scudetto číslo 17 , ktoré bolo zároveň jeho siedmym v kariére . Po zisku talianskeho Superpohára prišlo nešťastné turecké finále LM proti Liverpoolu . V ňom síce Paolo hneď v úvode strelil gól, ktorý bol najrýchlejším v histórii finálových zápasov, ale krásna rozprávka sa zmenila na horor, keď AC stratilo trojgólové vedenie a v penaltovom rozstrele prehralo . Trpkú chuť sklamania z porážky sa podarilo odstrániť o dva roky , keď proti rovnakému finálovému súperovi Pippo Inzaghi najskôr svojim chudým ramenom a neskôr pravačkou strelil 2 góly a priklonil triumf na stranu Milána . Nasledoval ďalší “ klasický “ zisk Európskeho Superpohára , oslavy však boli mierne, pretože ich zatienila nedávna tragická smrť hráča súpera Puertu . Posledný veľký triumf Maldiniho prišiel v decembri 2007 s víťazstvom na MS Klubov v Japonsku , ktoré sú následovníkom bývalého Interkontinentálneho pohára . Posledný zápas odohral tento elegantný obranca obranca 31. mája 2009 vo Florencii. Pre svoju obdivuhodnú kariéru, úspechy, príkladné správanie na ihrisku i mimo neho si vyslúžil dlhotrvajúci potlesk od spoluhráčov, súpera aj fanúšikov. Celkovo odohral Paolo za AC 902 súťažných zápasov , strelil 33 gólov a získal 26 veľkých trofejí . Ako už bolo dlhšiu dobu známe, na milánskom drese číslo 3 už navždy bude len meno Maldini . Snáď sa po niekoľkých rokoch znovu vráti na súpisku , keď dorastie niektorí z dvoch Paolových synov . S odchodom Paola neprišli o kapitána a vynikajúceho hráča len tifosi Milána, ale všetci fanúšikovia futbalu .

Autor článku : mediolanum

php sources © De4mator, page data © Jan
Podarí sa futbalistom milánskeho AC prebojovať do pohárovej Európy ?
ano
nie
76
78



A.I.M.C.

Napište nám:
acmilan@acmilan.cz
V diskusi:
Jose13

Milan Blog:

SERIE A
1.CFC Genoa
2.FC Juventus
3.UC Sampdoria
4.AS Roma
5.Pescara
6.SSC Napoli
7.FC Torino
8.Chievo Verona
9.SS Lazio
10.ACF Fiorentina
11.AC MILAN
12.Udinese
13.US Sassuolo
14.FC Bologna
15.Palermo
16.Cagliari
17.Internazionale
18.Atalanta
19.FC Crotone
20.FC Empoli
6
6
6
4
4
4
3
3
3
3
3
3
3
3
1
1
1
0
0
0

Tabulka střelců
1. Belotti
2.Bacca
3.Kessie
4.Perotti
5.Borriello
4
3
3
3
2

Střelci AC Milan
1.Bacca
2.Suso
3.Niang
3
1
1








free counters